Kam idú strachy, ktoré nepomenujeme? Kde sú emócie, ktoré sme nechali odísť bez toho, aby sme ich definovali? Ako môžeme liečiť to, čo nás bolí, ak sa tomu vyhýbame namiesto toho, aby sme tomu čelili? Kam idú nesplnené sny? To, čo nepomenujeme, prestane existovať, ale má to dôsledky .
Prestať existovať neznamená, že to prestane bolieť, len to prestane mať vplyv na svet, ale nie na nás. Cítime sa zle, keď nehovoríme o tom, čo nám na druhých vadí alebo čo nás hnevá. Zle sa cítime aj vtedy, keď je ovplyvnené naše sebavedomie a zostávame bezbranní.
Ako môžeme definovať svoje obavy, ak im nedáme meno?
Manuál na prežitie:
Keď prehltnete svoju pýchu, nezvýši vás tuk.
To, že si tvrdý, ťa neposilní.
Slzy tečú, ale aj plnia.
Odpustenie ťa robí skvelým.
Požiadať o odpustenie ťa robí nesmiernym.
Pýtať sa robí múdrym.
Zostať na pochybách ťa robí hlúpym.
Milovať nie je pre slabých.
Nenávisť je pre slabé srdce.
Milovať seba je potrebné.
Byť sám sebou je nevyhnutné.
-Iván Izquierdo-
Ako nás ovplyvňuje to, čo nepomenujeme?
Vedeli ste, že tretina ľudí, ktorí idú k lekárovi, má príznaky, ktoré nemajú žiadne lekárske vysvetlenie? Bolesť nemá pôvod v tele, ale v psychika ale čo sa stane v týchto prípadoch? Čo bolí rovnako. Nepohodlie zostáva vo vnútri bez toho, aby sa mohlo dostať von, a preto sa stáva bolesťou a poškodením tela a pokožky. Všetko, čo nepomenujeme, zostáva vo vnútri a prestáva pre ostatných existovať.
Čím viac času trávime sami so svojou bolesťou, tým viac v nás rastie a tým, že jej nedovolíme vyjsť von, sa zvyšuje šanca, že ochorieme. Keď vidíme, ale mlčíme; keď cítime, ale nekonáme; keď sa pokúsime bolesť ale neliečime to. Sú to spôsoby, ako ochorieť naše telo a dušu; sú to spôsoby, ako si ublížiť, pretože nepomenujeme to, čo nás obklopuje.
Utrpenie v samote horí vo vnútri, preto neexistuje lepší liek, ako pomenovať to, čo nás vnútri zabíja k našim obavy a našim snom pomenovať to, čo si myslíme, že je nespravodlivé a keď si myslíme, že sme schopní to zvládnuť, aby sme na tom pracovali a postavili sa tomu, aby sme boli silnejší, než preto, že to teraz nadobudlo podobu a obraz a my sme sa toho zmocnili.
Čím dlhšie ticho trpíte, tým ste chorejší.
-Paulo Roberto Gaefke-
Prečo nie je dobré potláčať svoje pocity?
To, čo nepomenujeme, nemôžu iní pochopiť a to nám bráni v pomoci. Je to ako bremeno, ktoré si nesieme na svojich pleciach, ale nikto ho nevidí, a preto ho nemôžeme zdieľať. Je to bremeno, ktoré si nesieme sami a ako samotárov nás trápi a prenasleduje.
Emócie hrajú dôležitú úlohu v ľudskom živote, takže ich zvládanie je rozhodujúce pre naše duševné zdravie aj pre naše fyzické zdravie. Podľa vedcov Philippa Goldina a Jamesa Grossa v a položka uverejnené v časopise Biologická psychiatria emócie majú koreláciu v našom vzorci mozgovej aktivity, či už sú vyjadrené alebo nie. Na druhej strane tiež zistili, že potláčanie emócií aktivuje amygdalu a ostrovček. Zamyslenie sa nad svojím stavom mysle tiež pomáha znižovať negatívny dopad na mozog a psychiku.
Vedieť stlačiť alebo škody, ktoré nám mohli spôsobiť. Keď identifikujeme emócie, ktoré vznikajú zo situácie (strach, radosť, hnev...), sme bližšie k tomu, aby sme sa s tým vyrovnali inteligentne.
